Sitno. Jedno z najnotorickejších miest na turistiku - od praveku až dodnes, minimálne v Štiavnických vrchoch. Kto ešte nepozná Sitno? Veď ho poznal aj Andrej Kmeť a Edmund Viliam Téry - podľa neho je pomenovaná Téryho chata vo Vysokých Tatrách. Inak významný lekár a veľký propagátor turistiky, dnes by sme ho nazvali bloger, ktorý prežil časť svojho života aj na Slovensku. Téry bol na začiatku svojej slávnej kariéry zamestnaný ako banský lekár v Štefultove (neďaleko Banskej Štiavnice) a stal sa aj osobným lekárom Filipa Coburga (majiteľa kaštiela vo Svätom Antone). Práve Téry podnietil Filipa Coburga, aby zafinancoval obnovu rozpadajúcej sa filagórie - dnešnej rozhľadňe na Sitne... Ale ešte nie sme tam. Najprv treba začať dole - pri Počúvadlianskom jazere, nádhernom banskom diele - tajchu, ktoré vytvára neopakovateľnú prírodnú atrakciu. Jazero, v banskej terminológii tajch - je umelo vytvorené a pôvodne slúžilo na odčerpávanie vody zo zatopených baní. Históriu baníctva v tejto oblasti nejdem rozvádzať - je bohatá a dýcha na vás z každého kúta.
Takže začíname dole pri ceste stúpaním nahor. Ten najťažší a najprudší úsek je na začiatku cesty - ak ste turista "notorický", dáte to do 15 minút, ak nie, maximálne vám to bude trvať polhodinku ku prvému oddychovému bodu - prameňu, ktorý vyteká a ktorý vás osvieži. Je pri ňom aj lavička, takže vaše unavené nohy a zadýchané pľúca si budú môcť oddýchnuť. Potom nasleduje Tatárska lúka - krásna lúčka, chránená krajinná oblasť 5. stupňa ochrany (takže prosím psíky nechať doma - pretože ich je v našich lesoch pomaly viacej ako lesnej zveri) a zároveň archeologická lokalita, takže chránená zóna. Pôvodne bola Tatárska lúka žiarové pohrebisko lužickej kultúry, ktoré objavil sám velikán slovenských dejín - môj "akčný" hrdina - Andrej Kmeť.
Od Tatárskej lúky sa dostanete k smerovej tabuli a teraz je na vás, či sa vyberiete okruhom alebo šup - šup rovno strminou hore k rozhľadni. Ak máte čas a chuť zažiť toho čo najviac a hlavne, keď máte malé deti - odporúčam vybrať sa okruhom vľavo cez lesík (mierne klesanie v krásnom lesnom teréne) až prídete ku ďalšej studničke, pri ktorej stojí novopostavený prístrešok aj s posedením. Tu sa môžete opäť občerstviť a vybrať sa pohodovou asfaltovou cestou hore miernym stúpaním ku hradu Sitno.
Hrad Sitno - je zrúcanina kedysi pomerne rozľahlého hradu z 13. storočia postaveného na andezitovom brale. Bol postavený na základoch rozsiahleho lužického hradiska z mladšej doby bronzovej, z ktorého sa nám dodnes zachovala celá sústava valov viditeľná v teréne. Hrad si môžete preskúmať celý. Zaujmú vás na ňom ručne vytesané schodiská do andezitového brala, pekne zachovaná pôvodná podlaha, cisterna, barbakan... Z hradu máte navyše nádherný výhľad na celú Krupinskú planinu až do Maďarska.
No zďaleka ešte nie ste na najvyššom bode. Opäť nasledujete asfaltovú cestu lemovanú valmi, prejdete okolo prameňa, ktorý zásoboval hradnú cisternu a asfaltka vás privedie k najvyššiemu bodu - vysielaču (ten by tam z estetického hľadiska ani nemusel byť - no naše telefóny by asi zostali hluché) a filagórii - dnešnej rozhľadni na Sitne, ktorú dal postaviť ešte Andrej Jozef Koháry, jeden z majiteľov kaštiela vo Svätom Antone. Je to najstaršia rozhladňa na Slovensku a vôbec jeden z najstarších turistických objektov v Európe vôbec - tu sa pokladali základy európskej turistiky akú poznáme aj dnes: 1. vyšliapeš, 2. vidíš, 3. pokocháš sa, 4. zlezieš
Samozrejme, táto rozhľadňa už má inú podobu, keďže tá predchádzajúca vyhorela a jej zvyšky boli neskôr obložené šindľom. Pôvodný článok z nej ešte dodnes stojí hneď vedľa Chaty Andreja Kmeťa - kde si môžete oddýchnuť, pokochať sa, či si dať čajík alebo kapustnicu.
Aj rozhľadňa, ktorá tvorí základňu Správy CHKO Štiavnické vrchy býva otvorená a je v nej malá expozícia a krásna panoramatická vyhliadka. Pri nej si môžete posedieť, vaše deti (ak ste s nejakými prišli) sa tam vedia vybehať, no ak budete potichu, uvidíte v tesnej blízkosti pásť sa vysokú zver. Jašteríc hnedých je tiež na každej skale neúrekom - vyhrievajú sa tam rovnako, ako každý upotený turista.
Smerom nadol ešte absolvujete povinnú výhliadku zo skál smerom na Tatársku lúku, Banskú Štiavnicu, kaštiel vo Svätom Antone, na druhej strane vidíte Pukanec, Mochovce - pri dobrej viditeľnosti dovidíte až do Zvolena a z druhej strany až do Maďarska.
Dolu zliezate schodiskom povedľa skál (ak ste ním nevyliezali ako to robí väčšina - je to rozhodne náročnejšia varianta, absolvovala som ju už niekoľkokrát). Ku týmto skalám sa viaže povesť o Sitnianskych rytieroch, ktorí tam čakajú uväznení. Každých 7 rokov sa skaly otvoria a rytieri v plnej zbroji na koňoch pripravení na zavolanie... aby zachránili náš svet vyletia z týchto skál. Ja osobne okolo nich vždy chodím s rešpektom a so sklonenou hlavou - jednak sa bojím koní a jednak toho, že sa zdrúzgam.
Za 10 minút z vrcholu zbehnete na Tatársku lúku, odkiaľ je to dole kopcom necelých 15 minút. Keď idete bez prestávok tak je to dokopy cca menej ako 2 hodinová turistika. Ak si chcete čo-to vychutnať a trošku sa aj pokochať, nebodaj si aj oddýchnuť, prípadne ak idete s deťmi, ktoré ľúbia všade šantiť, tak sa z toho môže stať aj turistika celodenná. A to veľmi príjemná. Kto ešte nebol, kto ešte nebol?
